Svätá Filoména - dcéra svetla

Krista Bendová: Osmijankove rozprávky 2

Mária Ďuríčková: O Guľkovi Bambuľkovi

Donna Smallin: Unclutter Your Home

Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Alexandra Salmela: Mimi & Líza

Ján Karafiát: Chrobáčikovia

Pekný príbeh o svätojánskych muškách, napísaný ešte v 19. storočí. Ako sa im žije? Večer pred západom slnka vstanú, pri modlitbe zopnú nožičky a naraňajkujú sa... V noci svietia ľuďom. Čítame o ich príhodách, o živote - svatbách, narodení malých chrobáčikov aj o smrti. Keď zomrie svätojánska muška, po troch dňoch tam vyrastie stokráska.

Aj malý Svätojanko sa učil lietať, neskôr začal aj on chodiť svietiť, ale často bol neposlušný a to mu spôsobilo aj problémy, keď doňho hodil chlapec klobúk alebo ho zbil Lienik. Ale ako hovorila Janka, priateľka rodiny, on bude poslúchať, keď ho to Pán Boh naučí. Aj sa tak stalo, keď sa neskôr oženil a mal deti, Lienik im povedal, že oni určite poslúchajú, veď aj ich otecko veľmi poslúcha.

Koho poslúcha? Takto sa aj Svätojanko pýtal ako malý - koho to poslúcha jeho otecko? No predsa Boha, vysvetlila mu mamička. Každú noc ide svietiť a svieti, aj keď ho už bolia krídelká a ďalší deň ide znovu svietiť, aby bol poslušný. Pán Boh chce, aby sme ľuďom svietili, tak im svietime, vysvetľuje mu aj otecko. A tak robia, čo od nich Boh chce a prijímajú to, čo sa stane ako Božiu vôľu.

---

A nice story about the fireflies, written back in the 19th century. How do they live? In the evening before the sunset they get up, at prayer they hold their legs and they eat the breakfast. In the night they light the people. We read about their stories, their life - wedding, births of little fireflies, about the death. When a firefly dies, after three days a daisy grows there.

Also little Svätojanko ("svätojánska muška" is a "firefly", literally "fly of St. John") was learning to fly and later also he was going to light, but he was often diobedient which causes him also problems, when a boy throwed a hat to him or when a bug beated him. But as Janka, a family friend, was saying, he will obey when God teaches him. And so it happened, when he later got married and had children, they were told they they certainly are obedient, since also their father is obedient.

Whom does he obey? Also Svätojanko was asking this as a little - whom does his father obey? God, explained him Mum. Every night he goes to light and he light and lightes, even though his wings are already aching and the next day he goes again, to be obedient. God wants us to light to people, so we do so, explains him also his Dad. And so they do what God wants and they accept what happens as God's will.

Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára

Tuláčik je malý psík a Klára dievčatko. Tuláčik sa stratí a nájde domov u Kláry. Tuláčik je smutný, že Klára neje kosti a Klára je smutná, že ona kosti nemá a Tuláčik koláče neje. Tak mu spraví koláč v tvare kosti a spolu ho - obaja šťastní - zjedia. Inokedy zase Tuláčik dostane na meniny kukučkové hodiny, ktoré si želal, ale nakoniec sa rozhodne, že ich nebude používať, lebo je to stresujúce, myslieť na to, že už som si mal zaštekať alebo sa prebehnúť. Potom mu Klára nakreslí obrázok Margarity, psej slečny, do ktorej sa Tuláčik zaľúbi, až ochorie a Klára hľadá spôsob, ako ho vyliečiť.


K tomu takéto pekné ilustrácie:

Tu sa napríklad Tuláčik učil spievať. Myši na povali utekajú a s ostatnými to nebolo lepšie. Ale tuláčik pochopil, že toto nie je dobrý nápad, takisto ako frak a prekrútené pokusy o učené slová v inej poviedke. Radšej bude naháňať zajaca.

---

Tuláčik (literally: Little Wanderer) is a little dog and Klára is  little girl. Tuláčik gets lost and finds a home at Klára. Tuláčik is sad because Klára doesn't eat bones and Klára is sad because she doesn't have bones and Tuláčik doesn't eat cakes. So she makes him a cake in a form of a bone and they together - both happy - eat it. At another time he gets cuckoo clock for his nameday, which he wished, but at the end he decides not to use them, since it is stresfull, to think that I should have already barked or run. Then Klára draws him a picture of Margarita, a lady dog, who he falls in love with so much that he gets ill and Klára is looking for a waz how to cure him.

And this goes with nice illustrations. The picture shown with the Slovak text above shows how was Tuláčik learning to sing. The mice at the attic are runnng away and with others it wasn't better. Tuláčik realises that it wasn't a good idea, similarly as tailcoat and twisted attemps to scholarly words. He will rather chase the rabbit.

Milan Hromník: Blahoslavený Vasiľ Hopko

Asi 50-stránková brožúra so životopisom slovenského gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku, vydaná pri príležitosti jeho blahorečenia v roku 2003 počas návšetevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku.

Končí sa kapitolou Orodovník a vzor, kde sa môžeme zamyslieť aj nad tým, v čom konrétne nám môže byť vzorom.  "Bol umiernený v reči. Nikdy nehovoril zle o nikom. (...) Myseľ mal upriamenú na Boha. Bol mužom modlitby po celý život. V posledných rokoch žvota kde si sadol, tam sa modlil. (...) Koľko chorých ľudí sa nevládze modliť! Zmučený a chorľavý biskup Hopko je pre nich vzorom modlitby." A čo potom ak takéto fyzické ťažkosti nemáme a modliť sa vládzeme - akým vzorom to je! A zostal verní Cirkvi a Svätému Otcovi, napriek väzeniu a mučeniu. Oroduj za nás, aby sme zostali verní až do konca!

Alfonz Mária de' Liguori: O zjednotení s Božou vôľou

Ako je výstižne napísané v anotácii - "svätý Alfonz nepodáva logický návod, ako vylúčiť nesprávne cesty a ako nájsť tie správne. Ale ukazuje, ako sa človek môže zjednotiť s Božou vôľou cez prežívanie každodenných a mimoriadnych situácií." V kapitole ukazuje, ženajväčším prejavom lásky k Bohu je zjednotenie sa s jeho vôľou, ako to môže byť až hrdinstvom, ale aj ako to prináša pokoj. V druhej kapitole rozoberá rôzne situácie v živote a ako sa v ich prežívaní má prejaviť naše prijatie Božej vôle. 

"Pre koľkých bol ich talent a múdrosť príežitosťou zísť z cesty a nechať sa priviesť k márnivosti a k pohŕdaniu ostatnými! Pre koľkých bola krása alebo telesná sila príležitosťou k ničomnostiam! (...) A tak buďme spokojný s tým, čo nám Boh dal. "Potrebné je len jedno" (Lk 10,42). Nie je potrebná krása, zdravie ani bystrá myseľ, potrebné je len spasiť sa."

Jules Verne: Bratia Kipovci

Bratia Kipovci, podľa ktorých je román nazvaný, sa na scénu dostanú až zhruba v štvrtine knihy. Dovtedy sledujeme plavbu kapitána Gibsona a posádky jeho lode James Cook. Pri nej zachránia Pietra a Karla Kipa, stroskotancov z Wilhelminy.

Medzi posádkou Jamesa Cooka je aj skupina, ktorá hľadá spôsob, ako sa zmocniť lode. Keďže sa tieto udalosti uvádzajú v priebehu deja, môžem prezradiť, že to dvaja z nich zabijú kapitána a to takým spôsobom, aby boli z vraždy obvinení nevinní – bratia Kipovci. Potom sledujeme ich ďalší osud, proces, odsúdenie na smrť, ale aj pána Hawkinsa, ktorý nechce veriť, že by títo bratia boli vrahmi. Záver je veľmi náhly a nečakaný.

Kniha sa veľmi dobre číta - pravda, ak pritom vynecháte autorove názory na domorodých obyvateľov, ktoré sú pri opise miest, kde sa dej odohráva. Ak by tam neboli, je to jedna z najlepších kníh od Julesa Verna, ktorú som doteraz čítala. Príbeh a jeho vyrozprávanie sú naozaj dobré.

---

Translation from French. Original French title - Les frères Kip, its English translation - The Kip Brothers

Brothers Kip, who give the name to the book, come to the scene only at about the quarter of the book. Until then, we follow the voyage of captain Gibson and the crew of his ship James Cook. During it, they save Pietro and Karl Kip, castaways from Wilhelmina.

Among the crew of James Cook there is a group that is looking for a way to gain the power over the ship. Since these events are told in the narration of the story, I can reveal that it is two of them who kill the captain and in such a way that innocent people are accused of the murder – the Kip brothers. Then, we follow their fate, the trial, death sentence, but also Mr. Hawkins who doesn't want to believe that these brothers are murderers.The end is very abrupt and unexpected.

The book is very readable – well, if you skip author's opinions on aboriginal people which can be found in descriptions of the places where the story takes place. In their absence, it would be one of the best books by Jules Verne which I have read. The story and its narration are really good.

Karl May: Old Statterhand

Kniha obsahuje štyri poviedky, ktoré sú prepojené postavou Old Shatterhanda. Prvé dve z nich, Old Cursing Guy a Blizard majú spoločnú tému – nadávanie a rúhanie, a k čomu môže človeka priviesť. Muž s prezývkou Old Cursing Guy naozaj robí „česť“ svojmu menu, keď jeho reči Old Shatterhand ako rozprávač príbehu ani nereprodukuje celé, iba s vybodkovanými časťami. Old Cursing Guy okrem toho stále opakuje, „nech na mieste oslepnem a nech zdochnem, ak ...“. Dvojica z druhej poviedky má tiež podobné obľúbené výrazy. Všetci títo sú vinní z vraždy a udalosti sa v oboch prípadoch vyvinú tak, že Winnetou v jednej poviedke skonštatuje: „Súd prérie ho odsúdil, no veľký Manitou vyniesol nad ním ešte spravodlivejší ortieľ.Tomuto rúhavému šialencovi sa splnilo presne to, čo si sám žiadal od Veľkého Ducha. Winnetou, náčelník Apačov, videl a zažil už všeličo, čo iní nemohli zhliadnuť, no pred týmto rozsudkom mu behá po chrbte mráz.“ Old Shatterhand po rokoch stretáva vrahov, ktorí napokon neboli odsúdení, ale, ako vraví, „ich terajšia situácia bola rozhodne útrpnejšia ako smrť“. Dočkáme sa však aj konca, pri ktorom Winnetou Old Shatterhandovi povie: „Predsa sa teda splnila vôľa môjho bieleho brata: duša tohto muža našla cestu k veľkému, dobrotivému Manitouovi. Jeho telo nech však aj s telom odpočíva v zemi, až kým sa v ten večný, jasný deň znova nenavráti doň duša. Howgh! “

Tretia poviedka, Both Shatters, sa medzi ostatné nehodí. O hlavnom hrdinovi sa explicitne nepovie, že je to Old Shatterhand, ale z faktov ako jeho slávna puška a kôň darovaný od Winnetoua usúdime, že je to on. Nevadilo by až tak, že popisované okolnosti stretnutia s Winnetouom sú iné, ako sú nám známe, alebo že nám nesedia informácie o Winnetouovej sestre. To, že najskôr Old Shatterhand vysvetľuje, ako jeho fowling-piece vystrelí na jedno nabitie dvadsaťpäť nábojov a potom pri príprave stratégie sú to už len dva – to patrí do zbierky chýb, aké sa spisujú pri knihách alebo pri filmoch bez toho, aby to človeku prekážalo. Ale že sa Old Shatterhnd pustí do boja bez zisťovania, čo sa deje, že sa bez problémov pridá k ľuďom, ktorí sú známi svojou nenávisťou k Indiánom a spolu s nimi ich zabíja, … :-(

V poslednej poviedke s názvom Synovia Upsarokov však už máme znovu dvojicu Winnetou – Old Shatterhand tak, ako ju poznáme. Ich pomoc teraz potrebuje Uinorinča ota, squaw náčelníka Upsarokov, aby zachránila svojich synov. Nevydrží však nečinne čakať, sama sa pritom dostane do zajatia a Folder, ďalší z ľudí nenávidiacich Indiánov, ju chce spolu s jej synmi zabiť, a to zvlásť ohavným spôsobom. Winnetou a Old Shatterhand zasiahnu, ale ešte predtým spraví Uinorinča ota takú vec, pre ktorú Old Shatterhand uzavrie svoje rozprávanie slovami: „Dodnes, vždy keď príde reč na materinskú lásku, myslím na Uinorinča Otu, Indiánku z rodu Upsarokov.“

---

The book contains four short stories that are linked by a character of Old Shatterhand. The first two of them, Old Cursing Guy and Blizzard, have a common theme - cursing and swearing, and where they may lead. The man nicknamed Old Cursing Guy really makes a "honor" to his name when Old Shatterhand, as a storyteller, does not reproduce his whole speech but only with dotted parts. Old Cursing Guy, moreover, always repeats, "I shall get blind and perish...". Two people from the second short story have a similar favourite expressions. All of them are guilty of a murder and in both cases the events develop in such a way that Winnetou in one short story notes: ”The prairie court sentenced him but great Manitou passed even more just verdict. To this blasphemous madman happened exactly what he himself asked from the Great Spirit. Winnetou, chief of the Apaches has seen and experienced a lot of things which others could not see, but this verdict makes his blood run cold.” Old Shatterhand after some years encounters murderers who ultimately weren't sentenced, but, as he says, “their current situation was no doubt more suffering than death.” However, we will see an end, in which Winnetou says to Old Shatterhand, “Yet the will of my white brother has been fulfilled: this man's soul found its way to the great, gracious Manitou. Let his body, together with the body of his son, rests in the ground, until on the eternal, bright day the soul returns back into it. Howgh!”

The third story, Both Shatters, doesn't fit among the others. It is not explicitly said that the main character is Old Shatterhand, but from the fact like his famous rifle and horse gifted by Winnetou we deduce it's him. It wouldn't matter that much that the described circumstances of meeting with Winnetou are other than we know them, or that the information about Winnetou's sister doesn't fit. That Old Shatterhand firstly explains that his fowling-piece shoots twenty-five bullets on a single charge and then, when preparing a strategy, it's only two – that belongs to a list of mistakes which are compiled for books or films without bothering/ But that Old Shatterhands enters a fight without finding out what is going on, that without a problem he joins people who are known for hatred to Native Americans and together with them he kills them... :-(

In the last story, entitled Sons of the Upsarokas, we once again have Winnetou – Old Shatterhand as we know them. It is Uinorincha ota, squaw of the chief of the Upsarokas, who needs their help in saving her sons. However, she is not able to wait without doing anything, she gets captured and Folder, another enemy of the Native Americans, want to kill her together with her sons in a particularly nasty way. Winnetou and Old Shatterhand intervene, but before that Uinorincha ota does a thing, for which Old Shatterhand closes his narration with the words: “Up to now, when the discussion come to motherly love, I always think of Uinorincha ota, a Native American from the tribe of Upsarokas.“

Michal Sopoćko: Jeho milosrdenstvo trvá naveky

Kniha Jeho milosrdenstvo trvá naveky obsahuje 31 úvah (v rozsahu 2-4 strán), ktorých autorom je Michal Sopoćko, spovedník sestry Faustíny. Ich témami je povinnosť milosrdenstva, úžitok z neho, vďačnosť za Božie milosrdenstvo, modlitba, Eucharistia, spoveď, …

Ako ukážku ponúkam hlavné časti z mojich poznámok, ktoré som si pri čítaní vypísala:

Úmysel. Je to úmysel našich skutkov, ktorý im dáva hodnotu v Božích očiach. Blahoslavený Michal Sopoćko tu pripomína Ježišove slová: Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš lmužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. (Mt 6, 2-4). Taktiež sv. Pavla: A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo (1 Kor 13, 3). Potom zdôrazňuje: Pri konaní skutkov milosrdenstva sa musíme usilovať o to, aby sme ich konali z pohnútok lásky k Bohu i blížnemu, a predovšetkým z pohnútky nasledovať Božie milosrdenstvo, ako povedal Spasiteľ: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec (Lk 6, 36).

Milovať Boha, Božia vôľa, naše povinnosti. Predovšetkým si treba zapamätať, že láska k Bohu sídli nie v srdci, ale vo vôli a prejavuje sa v trvalom rozhodnutí vždy a verne plniť Božiu vôľu. (…) Sú osoby, ktoré sa rozplačú pri čítaní životopisov svätých alebo počúvaní kázní, ale Božiu lásku nemajú, lebo neplnia Božiu vôľu. Iní zase môžu mať vysoký stupeň lásky, hoci sa im zdá, že alebo nemilujú Boha, alebo ho milujú málo, ale toto spojenie je pred nimi ukryté. Tak to býva v dušiach, ktoré sú zasiahnuté suchotou, alebo v tých, ktoré v podstate nie sú schopné hlbších citov. Čo musíme robiť: spolupracovať s milosťou, rozvíjať Božiu lásku a čoraz viac ju rozširovať verným plnením svojich povinností, ktoré nám boli uložené z Božej vôle.

Vlažnosť. Sluha z evanjelia neporušil zákon spravodlivosti, zdržanlivosti ani čistoty, prinajmenšom o tom nevieme, iba bol lenivý – vlažný a za to počul rozsudok: A neužitočného sluhu vyhoďte von – do tmy, tam bude plač a škrípanie zubami (Mt 25, 30). Hlúpe panny si tiež zachovali poklad panenstva a boli pozbavené hostiny nie za nejaké zločiny, ale pre nedostatok rozvážnosti a bdelosti (porov. Mt 20,12). (…) Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo! (Jer 48,10), a Pánove veci, to sú modlitby, povinnosti atď.

---

The book His mercy endures for ever contains 31 reflections (2-4 pages each), the author of which is Michal Sopoćko, confessor of sister Faustina. Their topics are obligation of mercy, its usefulness, gratitute for God's mercy, prayer, Eucharist, confession, …

As a sample I offer main parts from my notes, which I wrote down when reading:

Intention. It is intention of our deeds which gives them value in God's eyes. Blessed Michal Sopoćko here recalls Jesus' words: When you give alms, do not blow a trumpet before you, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets to win the praise of others. Amen, I say to you, they have received their reward. But when you give alms, do not let your left hand know what your right is doing, so that your almsgiving may be secret. And your Father who sees in secret will repay you. (Mt 6: 2-4). Also St. Paul: If I give away everything I own, and if I hand my body over so that I may boast but do not have love, I gain nothing. (1 Cor 13: 3). Then he stresses: When performing works of mercy, we have to strive for performing them from an incentive of loving God and neighbour, and especially from an incentive of following God's mercy, as the Saviour said: Be merciful, just as [also] your Father is merciful. (Lk 6: 36).

Love God, God's will, our obligations. Firstly, we need to remember that loving God does not lie in the heart, but in the will and it expresses itself in a permanent resolve to always and faithfully fulfill God's will. (…) There are people who are moved to tears when reading biographies of saints or listening sermons, but they don't have God's love because they don't fulfill God's will. Others may have a high degree of love, although it seems to them that they don't love God or that they love him little, but this connection is hidden to them. It is so in souls that are afflicted with dryness or those that are not capable of deeper feelings. What we need to do: cooperate with the mercy, expand God's love and extend it increasingly by faithfully carrying out our obligations which were given to us by God's will.

Lukewarmness. The servant from the Gospel didn't break the law of justice, modesty or chastity, at least we don't know about it, he was only lazy – lukewarm – and for this he heard the verdict: And throw this useless servant into the darkness outside, where there will be wailing and grinding of teeth (Mt 25: 30). The unwise virgins also sustained the treasure of virginity and they were devoid of the feast not because of some crimes, but for the lack of responsibility and vigilance. (compare Mt 20: 12). (…) Cursed are they who do the Lord's work carelessly (Jer 48: 10), and Lord's work, that is prayers, obligations, etc.

Robert Arthur: Alfred Hitchcock a Traja pátrači - Traja pátrači a záhada šepkajúcej múmie

 Traja pátrači - Jupiter, Peter a Bob – dostanú v jeden deň dva listy, ktoré sľubujú nové prípady. V prvom z nich ide o strateného kocúra, druhý však vyzerá náozaj záhadne – stará egyptská múmia, ktorú chce istý profesor egyptológie skúmať, šepká, keď sa k nej priblíži. Peter a Bob si chcú od dobrodružstiev na chvíľu oddýchnuť a zaoberať sa niečim pokojnejším. Tak sa dohodnú, že Jupiterovi povedia o stratenom kocúrovi a až keď pani Banfryovej, majiteľke kocúra, sľúbia pomoc, prezradia mu aj záhadnú múmiu. Najskôr však budú musieť nájsť kocúra – už to predsa sľúbili.

Celkom im to však nevýjde. Vďaka periskopu si všimnú, že Jupiter prichádza s defektom na bicykli, ale Peter pred ním predstiera, že to dokázal vydedukovať zo zaprášeného kolena, špinavých rúk a odtlačku pneumatiky na jednej z nich. Jupiter sa zatvári uznanlivo, ale svojou ďalšou vetou Petra s Bobom šokuje: „Ale také schopnosti by sa nemali mrhať hľadaním strateného kocúra.“ Tí nechcú veriť vlastným ušiam. Čo?! „Takými majstrovskými schopnosťami v umení deduktívneho myslenia a logického uvažovania by sa nemalo mrhať pri stíhaní abesínskeho kocúra, ktorý sa stratil zo svojho obvyklého revíru,“ zopakoval Jupiter, schválne použijúc učený spôsob vyjadrovania, ktorí tak neznášali. „Detektívi s vašimi schopnosťami by sa mali pustiť do väčšej hry, ako je, povedzme, …“ na chvíľu sa odmlčal, akoby tuho premýšľal, „... ako je, povedzme, záhada tritisícročnej múmie, ktorá šepká svojmu vlastníkovi tajomné posolstvá v neznámom jazyku.“ Jupiter už pred príchodom do Hlavného stanu zavolal po auto (ktoré mali so šoférom tridsať dní k dispozícii vďaka výhre v súťaži) a o chvíľu boli všetci traja na ceste za profesorom Yarboroughom.

Po príchode k profesorovi sa dozvedia o múmii Ra-Orkona a od komorníka aj o kliatbe, ktorá je vraj s múmiou spojená. Podľa nej každý, kto Ra-Orkona vyruší, zomrie. Profesor sa za tieto reči o kliatbe hnevá a ani Jupiter sa ňou nenechá odradiť. Hneď vyskúša svoju prvú hypotézu – či by múmia nemohla šepkať vďaka vysielačke (takto teda fungovalo to „čítanie myšlienok“!). Petrovo rozprávanie do vysielačky pôsobí síce podobne ako šepkanie múmie, ale nič podobné v sarkofágu nenájdu. Zato však spadne socha egyptského boha Anubisa a maska, a vonku ich takmer zasiahne padajúca žulová guľa. Egyptská kliatba?

Samozrejme, že nie. Kto mal teda na svedomí takéto „nehody“? Kto bol záhadný čarodejník Sardon, ktorý povedal líbyjskému rodu Hamidovcov, že Ra-Orkon je ich predok, ktorý sa chce dostať do svojej vlasti, aby dosiahol pokoj? Hamid je preto v Amerike, aby za každú cenu získal Ra-Orkona. Čo všetko preto urobí? Čo hovorí múmia v jazyku, ktorý sa podobá na starú arabčinu? Ako môže múmia šepkať? A prečo vlastne šepká? To všetko sa dozvieme. Aj to, ako to súvisí so strateným kocúrom pani Banfryovej. Jedinou záhadou mi tak zostáva, ako môže človek zodpovedný za krádež múmie (a iné veci) chcieť ísť po odhalení pracovať na Stredný východ pre Organizáciu spojených národov...

---

Translation from English; the original title is Alfred Hitchcock and The Three Investigators in The Mystery of the Whispering Mummy.

The Three investigators - Jupiter, Peter and Bob – receive on a one day two letters, which promise new cases. The first one concerns a lost cat, but the other one seems really mysterious – an old Egyptian mummy, which a certain egyptology professor wants to study, whispers, when he gets close to it. Peter and Bob want to take a break from adventures for while and do something calmer. So they agree on telling Jupiter only about the lost cat and only when they promise help to Mrs. Banfry, owner of the cat, they'll reveal also the mysterious mummy. But firstly, they'll have to find the cat – they already promised it.

However, it doesn't really work out. Thanks to a periscope they notice that Jupiter comes with a defect on the tire of his bicycle, but Peter pretends to him that he was able to deduce it from the dust on his knee, dirty hands and mark of a wheel on one of them. Jupiter at first appears appreciative, but with his next sentence he shocks both Peter and Bob: “But such skills shouldn't be wasted on looking for a lost cat.” Those don't want to believe their own ears. What?! “Such master skills in the art of deductive reasoning and logical thinking shouldn't be wasted on chasing an Abyssinian cat that got lost from the usual ground,” repeated Jupiter, intentionally using the erudite speech, which they so much hated. “Detectives with your skills should enter a greater game, such as, let's say, …” he paused for a while, as if he was thinking hard, “such as, let's say, a mystery of a three thousand-year-old mummy which whispers mysterious messages to its owner in an unknown language.” Jupiter already before coming to Headquarters had called a car (which they had available with a driver for thirty days as a prize from a competition) and after a short moment tall three of them were on the way to professor Yarborough.

After arriving to the professor, they learn about the mummy of Ra-Orkon and from the butler also about a curse which is allegedly connected with the mummy. According to it, everyone who disturbs Ra-Orkon, will die. Professor is getting angry about these rumours about the curse and neither Jupiter gets turned off by it. He immediately tests his first theory – whether the mummy couldn't whisper thanks to a walkie-talkie (so this is how that “mind reading” worked!). Peter's talking into the walkie-talkie sounds similar to mummy whispering, but they don't find anything similar in the sarcophagus. However, a statue of an Egyptian god Anubis and a mask fall, and outside they get almost hit by a falling granite ball. Egyptian curse?

Of course not. So who is responsible for such “accidents”? Who was a mysterious wizard Sardon who told to Lybian family of Hamids that Ra-Orko were their ancestor who wants to get to his land to achieve peace? Because of this, Hamid is in America to get Ra-Orkon at any cost. What will he do for that? What does the mummy say in a language which seems similar to ancient Arabic? How can a mummy whisper? Why does it whisper? We get to know all this. Also, how is it connected with the lost cat of Mrs. Banfry. The only remaining mystery for me therefore is, how can a person, responsible for theft of the mummy (and more), want after his conviction to work on Middle East for the United Nations...

P.S.

The translation of the quotes to English is mine. Once I read about an early computer translator, for which, when translating the idiom „Out of sight, out of mind“ from some language to another (I don't remember which languages they were), the result was „a blind idiot“. I am curious how much my translation differs from the original, but it's certainly better than that! ;-)

2016 Reading Challenges

Hard Core Re-Reading Challenge

Hosted by You, Me and a Cup of Tea, wo gives the exact rules. I'll copy only the time frame:

The challenge officially runs from January 1, 2016 to December 31, 2016. ONLY books started AND finished in that time frame will count. 

and I'll state my chosen level, which is Level 2 / 16-25 books / Re-reading bug.

List of books with links to reviews (will be updated):

I Love Libraries Reading Challenge

Hosted by Bea's Book Nook, who gives details about the rules. The important part is:

For this challenge, use your library to check out reading material - books, magazines, any sort of reading material that you are allowed to check out, physical or digital. The challenge runs January 1, 2016 to December 31, 2016.

I'll do the middle grades level, which means at least 18 books.

List of books with links to reviews (will be updated):